nedeľa 12. mája 2013

Tom Nicholson: Ohrozenie národnej bezpečnosti s potleskom.

Písal sa rok 1992, kedy Kanadský občan Tom Nicholson prišiel prvý krát na Slovensko. Po skončení štúdií histórie na University of Toronto v Kanade, sa podľa vlastných slov nechcel hneď zamestnať. Dostal ponuku ísť učiť angličtinu do exotickej východnej Európy. „Poslali ho“ do Piešťan. Vraj to bola pre neho možnosť vidieť kus sveta. Nie je mi známe ako dlho sa tu zdržal, ale v jeho životopise čítam, že od roku 1993 pôsobí v médiách. Bol redaktorom. Na absolventa histórie s možno jednoročnou praxou učiteľa angličtiny na Slovensku, značne rýchla kariéra v médiách. Hovorím o rokoch 1993 a 1994. V roku 1995 sa opäť vracia na Slovensko. Teraz však už nie ako dobrodružný exot z Kanady, ktorý učí Slovákov anglicky, ale ako novinár. Svojho času denník Nový čas pátral po dôvodoch, prečo v roku 1995 opäť odišiel z Kanady a prišiel na Slovensko. Objavili sa úvahy o drogách a problémoch so zákonom. Nicholson o tom nechcel príliš hovoriť, ale drogy ako dôvod jednoznačne odmietol. Osobne si tiež myslím, že je to len fáma. Až v decembri 2012 sa Nicholson vyjadril o dôvodoch svojho návratu na Slovensko v roku 1995. Rozhovor poskytol denníku SME.

Bolo to v čase, keď sa stal mediálne známy vďaka Gorile.... V rozhovore zarezonovala jeho osobná výpoveď o rodinnej tragédii. Sestra si zobrala život. Rodina sa rozpadla. Každý niesol svoju bolesť po svojom. Rodičia odišli do Kostariky, brat do Libanonu a on na Slovensko. Ak naozaj k tejto tragédii došlo a veci nabrali takýto spád, je mi to úprimne ľúto. Lenže Tom Nicholson počas svojich dvadsať rokov pobytu na Slovensku rozohral veľkú hru a musí počítať aj s nepríjemnými úvahami o jeho osobe. A tak si neodpustím zauvažovať, ako počas jedného roka 1994 z rodiny Nicholson v Kanade neostalo nič... Z redaktora v The National Post v Toronto a šéfa spravodajstva vo Whig-Standard v Kingstone, sa stal v roku 1995 NO NAME človek na Slovensku. Človek bez domova, bez rodiny, čistý list papiera akoby bez minulosti.... Je zaujímavé, že krátko na to, tento NO NAME človek získal občianstvo Veľkej Británie. Z akého dôvodu a akým spôsobom o tom Nicholson nehovorí.
3. januára roku 1995 vzniká spoločnosť The Rock, s.r.o., ktorá vznikla za účelom vydávania The Slovak Spectator. Ide o anglickú verziu monitorovania politicko – spoločenského diania na Slovensku. Neskôr k tomu pribudla aj akvizícia zaoberajúca sa rozvojom cestovného ruchu. Zakladajúci spoločníci boli Richard Lewis Houston Texas USA, Daniel J. Stoll New York USA a Rick Zednik Oakton USA. V roku 2002 sa k spoločníkom pripája vydavateľstvo Petit Press a.s. , vydavateľ denníka SME.

Tom Nicholson príchodivší kanadský občan s anglickým pasom, sa stáva na Slovensku šéfredaktorom The Slovak Spectator a potom jeho vydavateľom. Po rýchlom tzv. „rozkukaní“, sa začína orientovať na investigatívne reportáže v denníku SME. V roku 2010 prestupuje do TRENDU , pričom ťažiskové témy ostávajú.
Nicholson preniká do tajov slovenskej vysokej politiky ako nôž maslom. Orientuje sa v štruktúrach SIS ,VOS aj Polície SR. Má dokonale zmapované väzby v slovenskom podsvetí. S  prstom v nose odhaľuje prepojenia veľkých hráčov v podsvetí a v politike. Odhaľuje obchodné zámery, súvislosti, kauzy. Je priam až neuveriteľné, ako rýchlo a dobre sa absolvent histórie na Kanadskej univerzite a dobrodružný učiteľ angličtiny na Slovensku zorientoval v našich reáliách. Čím to je, že tento človek pozná naše reálie lepšie, ako my sami? Je to tým, že je z Kanady? Že je z tzv. vyspelého západného sveta? On sa nás snaží o tom samozrejme presvedčiť. Lenže pravda je taká, že Nicholson disponuje informáciami, ku ktorým bežný človek nemá prístup. Má dokonca takú pozíciu, že dostáva cenné a prísne tajné informácie z prebiehajúcich vyšetrovaní! Pýtam sa, ako je to možné?! Ako je možné že Nicholson disponuje prepismi telefonických rozhovorov, ktoré sú súčasťou vyšetrovacích spisov a podliehajú prísnemu režimu utajenia?! viď. napr. Libor Jakšík a jeho známosti v radoch polície (atď.) a Jaromír Čižnár a jeho neprokurátorské okolie.

Ako je to možné?! Nicholson vo svojich blogoch informuje (podľa všetkého) o relevantných skutočnostiach dejúcich sa v tajnej službe. viď napr. Ďalší kontroverzný policajt dostal prácu v SISke a Gorilie nominácie do SISky alebo SIS – čím viac sa mení, tým viac ide o to isté.

Zdôrazňujem, že ide o človeka, ktorý má kanadský a anglický pas a nie je občanom SR. Viete si predstaviť, že by nejaký Slovák mal takýto prístup k utajovaným skutočnostiam v CIA alebo MOSADE? A ešte by mohol v ich krajinách takto narábať so získanými informáciami? To je určite veľmi ťažko predstaviteľné.... U nás mu za to mnohí dokonca tlieskajú.... Ja sa však spýtam inak: Prečo sa na to nečinne prizerajú kompetentné orgány? Podľa mňa ide o ukážkový príklad zasahovania cudzích mocností do suverenity Slovenska! Veď je predsa nad slnko jasné, že Nicholson nie je osamelý bežec, ktorý by mohol poňať takúto rozsiahlu a závažnú agendu. Prečo sa týmto človekom už dávno nezaoberá polícia, VOS či Sekcia vnútorného spravodajstva SIS?

Jasné je to asi „citlivá téma“. Keby sme sa pustili do „slobodného novinára“, mali by sme hneď na krku Amnesty International, Alianciu Fair Play atď. No neviem, čo je väčšia priorita? Bezpečnosť štátu, alebo názor „demokratického“ spoločenstva...?

Keď hovorím o bezpečnosti štátu, musím poukázať ešte na jednu závažnú súvislosť v činnosti tohto muža. A to je jeho nadštandardný vzťah s Danielom Lipšicom, bývalým ministrom vnútra. Dnes poslancom NR SR a členom Výboru pre obranu a bezpečnosť v NR SR. V roku 2012 bola Gorila Nicholsonovou primárnou agendou. Viď jeho blogy

Je zrejmé, že o Gorile vedel a mal ju k dispozícii oveľa skôr, než ju zverejnil. Tak ako niekoľko ďalších vplyvných politikov. S Gorilou však udrel, až keď bol minister vnútra Daniel Lipšic a blížili sa parlamentné voľby v roku 2012. O Lipšicovom masle v súvislosti s Gorilou píše Pavol Klein vo svojom blogu

„Gorilia agenda“ živí Nicholsona aj v súčasnosti. Ale budiž. To mi nevadí. Pretože ak je Gorila pravdivá, treba ju vyšetriť a vinníci musia niesť zodpovednosť. Čo mi na tom vadí je fakt, že „nezávislý investigatívny novinár“ s cudzími pasmi, blízko spolupracuje s popredným politikom, poslancom NR SR a členom Výboru pre obranu a bezpečnosť NR SR. Nosnou témou Novej väčšiny je Gorila a Nicholsona tiež živí Gorila. Časť verejných vystúpení dokonca absolvujú títo dvaja páni spoločne. A toto mi naozaj vadí. Na základe odozvy na môj príspevok na túto tému v hnonline.sk som rád, že nie som jediný, komu to prekáža. Takých ľudí je našťastie veľa. Dokonca Väčšina... :-) http://moje.hnonline.sk/node/13398

Ale teraz vážne. Ak Tom Nicholson blízko spolupracuje s poslancom Národnej rady SR, členom výboru pre obranu a bezpečnosť NR SR, myslím si, že treba spozornieť.

Tým skôr, keď tento poslanec prizná kráľovský bočný príjem od americkej organizácie Alliance Defending Freedom....

Mám dôvod sa domnievať, že týchto dvoch spája oveľa viac, ako si myslíme. Neviem to však dokázať a tak to nebudem rozvíjať. Myslím však, že by sme tu mali mať kompetentné orgány, ktoré sú určené presne na tento účel. Aby chránili bezpečnosť a suverenitu našej krajiny aj v momentoch, ktoré bežný človek nevníma, alebo podceňuje v dôsledku nedostatku informácií.

piatok 10. mája 2013

Kauza „Lipšicova justičná skúška“, ...klapka 158.

Lipšicova justičná skúška z roku 2001 je v posledných dňoch frekventovanou kauzou na diskusných fórach a v televízii TA3. Ani sa nedivým. Veď ide o záležitosť zásadného významu pre človeka s právnickým vzdelaním. Hovoríme o verejne činnom človeku, politikovi s kariérou ministra spravodlivosti, ministra vnútra a podpredsedu vlády. S ohľadom na jeho „bezúhonnosť a morálne čistý štít“, je okolo jeho odbornosti až príliš rušno. Až tak rušno, že sa objavujú trestné oznámenia na jeho osobu. Aj také o ktorých sme doteraz nevedeli.

V roku 2008 (27.8.2008), podalo Ministerstvo spravodlivosti na Generálnu prokuratúru Trestné oznámenie o skutočnostiach, ktoré nasvedčujú tomu, že bol spáchaný trestný čin (§196 Tr.por.) Ide o kauzu Lipšicovej justičnej skúšky. Toto trestné oznámenie zverejnil bloger Pavol Klein v pondelok 29.4.2013.

Čítal som to veľmi pozorne, lebo Lipšicovu justičnú skúšku považujem čiastočne aj za svoju tému. V januári tohto roku som napísal článok s názvom „Trestné oznámenia na Daniela Lipšica“. V súvislosti s jeho justičnou skúškou som písal o tom, že líder hnutia O2H – REÁLNA DEMOKRACIA Ján Pavliš, podal na Daniela Lipšica trestné oznámenie vo veci zneužívania právomoci verejného činiteľa. Upozorňoval som na kontroverznosti Lipšicovho postupu v súvislosti s jeho justičnou skúškou.

Televízia TA3 v apríli tohto roku zatiaľ ako jediná uchopila túto kauzu. Po odvysielanom rozhovore s Lipšicom sa rozpútala vášnivá anti Bielikova kampaň o práci na objednávku, s cieľom účelovo zdiskreditovať Daniela Lipšica. Svoj názor na túto diskusiu som už prezentoval. Je pravda, že Bielik bol aktívnejší voči Lipšicovi ako napr.voči Ficovi, ale tu išlo o iné témy. Mňa ako občana zaujímali predovšetkým fakty, ktorými disponoval moderátor a Lipšicove argumenty. Sorry, ale zo strany Lipšica tam bolo veľa nejasností...

Zásadný posun v kauze sa udial po tom, čo v pondelok (29.4.2013) zverejnil Pavol Klein na svojom blogu. Nedalo mi to a rozhodol som sa opäť vrátiť k tejto téme. Tentoraz som si dal fakt záležať. Nakoľko nemám Harvard (ani postgraduál Harvardu ako Lipšic), pozval som svojho priateľa, slovenského advokáta na kávu. Vychádzam z predpokladu, že nie je všetko zlato, čo má nálepku Harvardu...  Na druhej strane, môžem sa aj ja niekedy mýliť v mojich úvahách. A tak som si dal veci vysvetliť odborníkom. V nasledujúcich riadkoch sa pokúsim zhrnúť podstatu Lipšicovej kauzy.

Takže znovu,..... Kauza „Lipšicova justičná skúška“, .... klapka 158.

Z doteraz zadovážených podkladov vyplýva, že Lipšic nemohol zložiť justičnú skúšku ako justičný čakateľ, nakoľko nebol justičným čakateľom. Túto skutočnosť napokon potvrdil i v odpovedi na otázku moderátora, či bol niekedy justičným čakateľom a to tým, že uviedol „Nebol som čakateľom...“. Resp. Lipšic mení termíny (zrejme pod vplyvom už zverejnených informácií) a zdôrazňuje svoju prax ako „prax čakateľa prokuratúry“.

V tejto súvislosti ale treba poukázať na to, že i takáto argumentácia vyvoláva pochybnosti o jej pravdivosti. Ani z Lipšicových vyjadrení, ani z iných dostupných zdrojov (ako napr. zverejnený životopis) nevyplýva, že by mal služobný pomer právneho čakateľa prokuratúry, vymenovaním do funkcie právneho čakateľa prokuratúry. Takto to totiž vyžadoval zákon č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch v platnom znení (ďalej aj ako „zákon o prokurátoroch a právnych čakateľoch“). Tomuto zodpovedá aj jeho zmätočné vyjadrenie v rozhovore na TA3 zo dňa 10. 04. 2013. Na jednej strane potvrdil, že „nebol čakateľom“ ale na druhej strane bez toho, aby bol čakateľom mal „mať prax ako čakateľ prokuratúry...“ . Toto tvrdenie je logický nezmysel. Nakoľko pokiaľ nebol čakateľom prokuratúry, nemohol vykonávať prax právneho čakateľa prokuratúry. Bez toho, aby bol právnym čakateľom prokuratúry, nebolo možné započítať inú právnu prax, ani zložiť prokurátorskú skúšku.

V zmysle zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch mohol zložiť prokurátorskú skúšku VÝLUČNE prokurátorsky čakateľ. Podľa ustanovenia § 246 ods. 1 tohto zákona „Účelom prokurátorskej skúšky je overiť, či právny čakateľ prokuratúry má potrebné vedomosti a je dostatočne pripravený na to, aby mohol vykonávať funkciu prokurátora“ pričom podľa ustanovenia ods. 3 tohto paragrafu „Právny čakateľ prokuratúry vykoná prokurátorskú skúšku v posledných troch mesiacoch prípravnej praxe, najneskôr v posledný deň prípravnej praxe.“.

Ak teda nebol Lipšic justičným čakateľom ani právnym čakateľom prokuratúry akú skúšku zložil? Kto a v akom rozsahu (ak sa tak stalo) rozhodol o prípadnom skrátení jeho (doposiaľ neustálenej) praxe – či už justičnej alebo prípravnej praxe prokurátorského čakateľa? Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, v zmysle ktorého: „Prípravná prax je trojročná. O skrátení prípravnej praxe môže v odôvodnených prípadoch rozhodnúť generálny prokurátor; prípravná prax však nesmie byť kratšia ako 24 mesiacov.“. S ohľadom na skutočnosti uvedené v trestnom oznámení Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 27. 08. 2008 (sp. zn. 22006/2008-30) označenom ako „Vec: Trestné oznámenie o skutočnostiach, ktoré nasvedčujú tomu, že bol spáchaný trestný čin (§196 Tr. por.)“ na strane č. 5 a to konkrétne „...svedčí skutočnosť, že o nespĺňaní zákonných podmienok bol priamo informovaný pracovníčkou príslušnej sekcie a tiež skutočnosť, že v roku 2001 sa pokúšal vykonať odbornú skúšku na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky. Avšak práve z dôvodu nedostatku praxe...bola jeho žiadosť zamietnutá.“

Je vysoko pravdepodobné, že generálny prokurátor nielenže nerozhodol o skrátení prípravnej praxe Lipšica, ale z dôvodu nedostatku praxe bola žiadosť na vykonanie odbornej skúšky na Generálnej prokuratúre SR zamietnutá.

Tvrdenie, že rok praxe v justícií získal praxou právneho čakateľa prokuratúry je prejavom fatálnej neznalosti základných pojmov v rámci deľby moci v štáte. Prokuratúra v Slovenskej republike nikdy nebola časťou justície t.j. súdnej moci. Prokuratúra bola a je v zmysle ustanovenia § 2 zákona NR SR č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v platnom znení „...samostatnou hierarchicky usporiadanou jednotnou sústavou štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom, v ktorej pôsobia prokurátori vo vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti.“. Ak by aj vykonal Lipšic prax ako právny čakateľ prokuratúry, nemohol „získať prax v justícii“ ako tvrdí. Resp. ak by bol justičným čakateľom, tak sa mu takáto prax mohla započítať do dĺžky trvania praxe justičného čakateľa. Nakoľko ako uviedol „nebol čakateľom“ nemala sa mu do akej (čakateľskej) praxe takáto prax započítať.

Pre prípad, že by „pán dokonalý“ z Harvardu v budúcnosti mienil tvrdiť, že na základe praxe právneho čakateľa prokuratúry, po započítaní inej praxe (koncipientska prax a praxe podnikového právnika) vykonal justičnú skúšku na Justičnej akadémií, tak odporúčam oboznámiť sa so zákonom NR SR č. 548/2003 Z.z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „zákon o Justičnej akadémií“). Pokiaľ justičnú skúšku vykonal v roku 2001, nemohol ju vykonať na Justičnej akadémií, nakoľko zákon o Justičnej akadémií sa stal účinným až dňa 01. 01. 2004 (t.j. cca 2 roky neskôr ako zložil justičnú skúšku). Do nadobudnutia účinnosti zákona o Justičnej akadémii, vykonávali právni čakatelia prokuratúry „prokurátorskú skúšku“ a justiční čakatelia „justičnú skúšku“. Až zákon o Justičnej akadémií v zákone o prokurátoroch a právnych čakateľoch nahradil slovo „prokurátorská skúška“ pojmom „odborná justičná skúška“.

Pokiaľ teda Lipšic počas rozhovoru s moderátorom uvádzal, že „robil justičnú skúšku“ tak túto nemohol robiť ako právny čakateľ prokuratúry, pretože v danom období právni čakatelia robili „prokurátorskú skúšku“ a nie „justičnú skúšku“. Justičnú skúšku ale nemohol robiť ani na Justičnej akadémií, lebo nebol právnym čakateľom prokuratúry. Prokurátorskú skúšku by bol vykonával na Generálnej prokuratúre, ako však vyplýva z trestného oznámenia citovaného vyššie, „...z dôvodu nedostatku praxe...bola jeho žiadosť (pozn. na Generálnej prokuratúre) zamietnutá“. Je otázne, či odôvodnenie dôvodu zamietnutia žiadosti tak ako je uvedené v trestnom oznámení uvádza vyčerpávajúco všetky dôvody pre odmietnutie žiadosti Lipšica na vykonanie skúšky (a teda dôvodom bol vážne iba nedostatok praxe), alebo je v trestnom oznámení uvedený len ako príklad jeden dôvod a to neexistencia statusu právneho čakateľa prokuratúry.

Ak teda zhrniem fakty, tak Daniel Lipšic nebol ani justičným čakateľom na súde a nebol ani právnym čakateľom prokuratúry na prokuratúre. Nakoľko nebol čakateľom, nemohol vykonávať prax, nemohla sa mu do jeho (neexistujúcej) praxe započítať iná právna prax. Bez absolvovania praxe, ktorej predpokladom je status čakateľa, je vylúčené i vykonanie justičnej skúšky zákonným spôsobom.

Z tvrdenia pána Lipšica: „V čase, keď som robil justičnú skúšku...“ vyplýva teda veľa nezrovnalostí a navzájom si odporujúcich faktov. Za účelom odstránenia pochybností by bolo vhodné, aby boli jednoznačne zodpovedané nasledujúce otázky: a) Na akom základe vykonal Lipšic justičnú skúšku, ak nebol justičným čakateľom ani právnym čakateľom prokuratúry?
b) Kto, na akom základe (viď predchádzajúci bod) a z akého dôvodu rozhodol o skrátení praxe či už justičnej, alebo prípravnej praxe prokurátorského čakateľa Daniela Lipšica?
c) Ako mohol vykonať Daniel Lipšic justičnú skúšku, keď nespĺňal základné hmotno-právne predpoklady na jej vykonanie t.j. nebol čakateľom?
d) Akým rozhodnutím bolo vybavené podanie – trestné oznámenie podané na Generálnej prokuratúre SR 27.8.2008?
e) Bolo vyšetrovanie ohľadom tohto trestného oznámenia náležite vykonané?

No priznám sa, že z jednej kávy boli nakoniec tri kávy a tri koňaky. Presedeli sme nad tým celé popoludnie až do večera, ale stálo to zato. Keď totiž hovorí politik, ktorý je aj právnikom, vždy sa mám na pozore. Slovensko s tým má svoje skúsenosti... Keď však hovorí Lipšic, politik a právnik s postgraduálom z Harvardu, som maximálne obozretný. V takom prípade neľutujem čas strávený na to, aby som porozumel jeho sofistikovaným klamstvám.

Nicholson, Lipšic a vymývanie mozgov teenagerom.

Tak som sa pre zmenu dočítal v týchto dňoch na internetových diskusných fórach a sociálnych sieťach, že Tom Nicholson je najväčší Slovák akého sme kedy mali. Čestný a statočný muž, ktorý bojuje s veternými mlynmi slovenskej korupcie. Ako Kanaďanovi by mu nejaké Slovensko mohlo byť u prdele, ale jemu nie. Sú ľudia, ktorí ho majú v úcte a hovoria, že by chceli byť takí odvážni ako je on. Tom Nicholson novinár z Kanady. Muž, ktorý sadí stromy...

Nicholson si spravil meno na kauze Gorila. Dostal sa k niekoľko rokov starým a pre členov vládnych koalícií známym informáciám z prostredia SIS. Prečo práve on, dodnes nie je zrejmé, hoci ja si myslím že viem prečo ... Bolo to v čase, keď bol ministrom vnútra Daniel Lipšic. Nicholson vedel ako patrične naložiť s kompromitujúcim materiálom a Daniel Lipšic sa pustil do boja proti gorilám. Čo nasledovalo ďalej, všetci dobre vieme. Vyšli sme do ulíc a protestovali sme proti skorumpovaným politikom, ktorí dvadsať rokov rozkrádajú túto krajinu. Dovtedy sme to samozrejme nevedeli... Daniel Lipšic s odhodlaním organizoval pravidelné tlačové besedy, kde podľa scenára Made in Hollywood líčil svoj boj proti skorumpovaným politikom a mafii s bielymi goliermi. Tom Nicholson vydal knihu s rovnomenným názvom Gorila a občas z tribúny pozdravil a podporil nahnevaných Slovákov.

Odvtedy pretieklo veľa vody v Slovenských riekach. Situácia sa naoko akoby upokojila. SMER s prevahou vyhral voľby, vytvoril jednofarebnú vládu a upevňuje svoje pozície. Opozícia ako už tradične pokračuje vo svojom obligátnom folklóre a tvári sa, že bojuje za naše práva.

„Nič sa nezmenilo, skutočne sa nič nezmenilo. Všetko je rovnaké. Ja som stále rovnaký. Jediné čo sa zmenilo je to, že vznikla Nová väčšina“ s obľubou hovorí Lipšic. Áno má pravdu. Nič sa nezmenilo. Ani on sa nezmenil. Je to stále ten istý Daniel Lipšic. Vypočítavý , ambiciózny člen najvyšších politických kruhov na Slovensku. Jediné čo sa zmenilo je to, že chce on konečne určovať pravidlá hry. Chce byť prvý, chce byť víťaz, chce brať všetko. Projekt Nová väčšina má reflektovať túto ambíciu. A treba povedať, že idú aj cez mŕtvoly. Kupujú predvolebné prieskumy, kradnú fanúšikov na sociálnych sieťach, Slovensko zaplavujú bilbordmi svojho predsedu. Naozaj čelíme zo strany Novej väčšiny masívnej politickej propagande, na akú tri roky pred voľbami nie sme zvyknutý. Ale ak na to majú peniaze (evidentne kopu peňazí), rozumiem tomu. Nový výrobok , aj keď so starým obsahom nejako treba predať.

Čo ma však zaráža a poburuje je to, že Lipšic sa tlačí aj na pôdu stredných škôl. A je neuveriteľné, že mu v tom výrazne pomáha Kanadský bojovník za čisté a demokratické Slovensko Tom Nicholson... Nicholson často hovorí o stave demokracie v Kanade. Chce mne, alebo nám povedať, že v demokratickej Kanade je možné aby na akademickú pôdu strednej školy chodil politik v sprievode investigatívneho novinára a masíroval študentom mozgy?! S údivom som čítal Nicholsonov blog na SME „O Slovensku, ktoré nik nechcel“.

Nicholson chce hovoriť s mladými gymnazistami o korupcii na Slovensku a o tom, čo sa s ňou dá robiť. Na tento účel dokonca vytvorí web stránku, kde budú gymnazisti písať o svojich predstavách ako by malo vyzerať Slovensko. To je naozaj „dobrá myšlienka“. Veď uznajte sami: Je na Slovensku korupcia? Áno nepochybne je a zasahuje najvyššie miesta. Treba s tým niečo robiť? Áno, treba. S týmto sa nedá nesúhlasiť. Veď Nicholson nerobí nič zlé. Konečne niekto, niečo robí, že? Má to jedinú chybičku krásy, že za týmito peknými rečami sa skrýva kampaň pre Lipšica a Novú väčšinu!

Že som paranoidný? Ubezpečujem vás že nie. Ešte raz si pozorne prečítajte Nicholsonov článok. Je to kampaň Novej väčšiny zabalená do sentimentálnych sračiek (ospravedlňujem sa za výraz). Alebo my chcete povedať, že v demokratickej Kanade je bežné, že investigatívny novinár chodí do škôl na besedy o korupcii s aktívne činným politikom ako je v tomto prípade Daniel Lipšic? Lipšic je vo vrcholovej politike na Slovensku od roku 1998. Šesť rokov viedol rezorty spravodlivosti a vnútra, bol podpredsedom vlády. Nesie reálnu zodpovednosť za úbohý stav v našej krajine. Zodpovednosť presne takú ako tí, na ktorých ukazuje. To si vážne myslíte, že takáto propaganda by Nicholsonovi prešla vo vyspelom svete, ktorý nám stále dáva za príklad? Ako nezávislý novinár by nepochybne skončil... Tu mu tlieskame a berieme ho za hrdinu. To je fakt možné len na Slovensku....

Pre zaujímavosť si pozrite Nicholsonove blogy na SME. V roku 2010 napísal skusmo dva články. V roku 2011 nič. Po zverejnení Gorily to začiatkom roka 2012 začalo. Gorila, Gorila, Gorila ak nie v nadpise tak v textoch. „Gorila bombing“ v produkcii Nicholsona. V dvoch prípadoch dokonca v anglickej verzii (asi pre nejakú americkú neziskovku). Jedenásť článkov z trinástich súvisí priamo, alebo nepriamo s Gorilou. Presne rovnaká agenda ako Lipšicova. Kauza Gorila a z nej vyplývajúca potreba zmeniť Slovensko. Ťažko sa proti tomu niečo namieta, že?

A tak Nicholson začal tohto roku Tour okolo Slovenska. Má v pláne navštíviť väčšinu z 260 slovenských gymnázií. Na vybraných školách samozrejme spolu s politikom a predsedom Novej väčšiny Danielom Lipšicom.

„Ale na mne títo študenti už nechali takú hlbokú stopu, akí sú ako skoro-prvovoliči už zbehlí vo verejných otázkach, a ako im záleží na ich Slovensku. Sú zdeprimovaní, samozrejme - zamestnanie a odchod do zahraničia sú otázky, čo rezonujú všade.“

Pán Nicholson, prosím vás, choďte niekam do kelu s týmito žvástami. Vy, ako aj ja veľmi dobre vieme, čím mladí ľudia žijú a aké problémy riešia. Určite nie tie, ktoré rieši Nová väčšina. Problém je v tom, že ani nevedia, že je tu nejaký Lipšic a že založil Novú väčšinu a že o tri roky bude potrebovať volebné hlasy. A prečo nie mladých prvovoličov, že? O toto tu hlavne ide. Vymývať mozgy teenagerom a pripravovať si voličskú základňu. Jeden z vašich obdivovateľov v diskusii k predmetnému článku vás neváhal označiť ako muža, ktorý sadí stromy. No, no, no ja by som ho trochu poopravil. Muž, ktorý sadí Lipšicovi volebné hlasy... Keby som bol rodičom dieťaťa, ostro protestujem proti tomu, aby mladí študenti boli takýmto spôsobom zneužívaní.

Ak chce Nicholson tohto roku navštíviť 260 slovenských gymnázií, tak to vyžaduje obrovsky veľa času, náklady na cesty, ubytovania, stravu atď. To nehovorím o tom, že v čase keď sa bude venovať mladým budúcim prvovoličom, nemôže robiť inú prácu. Webová platforma pre gymnazistov tiež niečo stojí, rovnako ako aj servis okolo zosieťovaných študentov pre potreby Novej väčšiny.

Lipšic nedávno priznal, že za viac než polroka „práce“ vo viedenskej pobočke americkej neziskovky Alliance Defending Freedom zarobil na „právnom poradenstve a službách“ 78 tisíc EUR. (Ak to bolo 9 mesiacov tak mal mesačný príjem 8,666 EUR). Slušné. Viac nezarobil ani ako minister za rok dennodennej práce.

Verím, že sa raz dozvieme pravdu, ktorá americká neziskovka platí Nicholsonov „nezištný boj“ za „Nové“ Slovensko.

A už len posledná poznámka na záver. Viktora Frankla mám prečítaného aj ja. Viem o čom to je. Pán Nicholson, nenahrávajte  ním prosím Lipšicovým zámerom. Je to dehonestovanie odkazu Viktora Frankla. My tu totiž nelozíme po stromoch, aj čítať vieme a možno vás to prekvapí pán Nicholson, ale vieme spievať aj svoju slovenskú hymnu.